OBDOBIE PRAVEKU A STAROVEKU

Približne pred 10 000 rokmi sa začalo otepľovanie. Doba ľadová skončila. Veľké zvieratá zvyknuté na chlad odchádzali na sever. Lovci, ktorí zostali na našom území, sa museli začať živiť iným spôsobom. Začala stredná doba kamenná – MEZOLIT.

Príroda sa výrazne menila. Z prázdnej mrazivej tundry sa postupne stávala stredoeurópska krajina, ako ju poznáme dnes. Ľudia sa začali živiť lovom malých zvierat, rybolovom a zberom nových rastlín, ktoré sa postupne v prírode objavili.

Pre týchto lovcov boli typické veľmi maličké kamenné nástroje, ktoré archeológovia veľmi ťažko hľadajú. Rozšírili sa aj nové nástroje ako napríklad harpúna, rybársky háčik, siete. Z východoslovenskej nížiny z tohto obdobia takmer neexistujú dôkazy osídlenia. Jednou z možností je, že pôvodní lovci veľkých zvierat odišli na sever a novým ľuďom prostredie nížiny neposkytovalo dobré podmienky na lov, preto sa jej vyhýbali.

Situácia sa výrazne zmenila v 6. – 5. tisícročí pred naším letopočtom. Oteplilo sa tak, že bolo ešte o 3. – 4. stupne teplejšie ako dnes. Spoločenstvám roľníkov nestačil Blízky východ a postupne sa v niekoľkých vlnách rozšírili do celej Európy. Najskôr na Balkán a potom do strednej Európy. Rieky východoslovenskej nížiny sa stali ideálnym miestom pre ich spôsob života.

Ľudia si začali stavať trvalé obydlia. Žili usadlým spôsobom života. Živili sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a zberom. Na nížine archeológovia v posledných desaťročiach preskúmali mnohé lokality. Sú to napríklad: Lúčky, Michalovce, Sečovská Polianka, Malé Raškovce, Veľké Raškovce, Zemplínske Kopčany, Slavkovce, Zalužice, Ižkovce, Zbudza.

V Zalužiciach, na brehu dnešnej Zemplínskej Šíravy, sa podarilo archeológom preskúmať pravdepodobne celú osadu z obdobia ako roku 5500 p.n.l V jednom z domov bol pod dlážkou pochovaný aj človek, čo je dodnes najstarší pohreb na území Slovenska. Z kostrových pozostatkov sa bohužiaľ nič nezachovalo, pretože po vybratí z pôvodnej vrstvy sa rozpadla na prach. Nebohého pravdepodobne obetovali pri zakladaní dediny. Tú tvorilo približne 18 objektov, z ktorých viaceré boli hospodárskeho charakteru. Dedinu tvorilo pár desiatok ľudí.

Zatiaľ čo žena pravekého lovca mohla mať za život maximálne 2 – 4 deti, pôrodnosť neolitických žien bola oveľa vyššia. Keď sa obyvateľstvo v jednej lokalite priveľmi rozrástlo, časť ľudí odišla a založila novú osadu. Toto sa dialo približne v 100 až 150 ročnom intervale. Archeológom sa to podarilo dokázať na sídliskách v lokalite Slavkovce (časovo najstaršia) – Zalužice – Zbudza.

Neolit a zmena spôsobu života priniesli aj nové materiály a spôsoby ich spracovania. Ľudia v tomto období dokázali kameň vŕtať aj brúsiť. Novinkou boli ostré kamenné sekerky a sekeromlaty. Poľnohospodárstvo a teplé podnebie prinieslo potrebu uskladňovania potravín. Vznikla keramika. Dlhé tisícročia nebola točená na kruhu. Vyrábala sa spájaním hlinených valčekov a následným vyhladením stien. Prvá keramika na našom území (Slavkovce, Zalužice) bola často maľovaná čiernou farbou. Zaujímavosťou, ktorú dokazujú odtlačky rúk na hline je, že keramiku pravdepodobne vyrábali ženy.

Ženskou prácou bolo aj tkáčstvo. Oblečenie sa vyrábalo splietaním šnúr, zväčša rastlinného pôvodu (ľan, konope). Tkáčstvo nám dokazujú prasleny, malé hlinené závažia, ktoré napínali jednotlivé nitky, aby sa navzájom nepoplietli.

Obydlia boli malé polozemnice. Tvoril ju do zeme vyhĺbený priestor a nadzemná časť z hrubších konárov, ktoré boli prepletené prútím a vymazané mazanicou (zmes blata a rastlín, ktoré stuhla a vytvorila akoby omietku). Na strechu sa pravdepodobne používala slama, alebo iný rastlinný materiál.

Zaujímavé je, že z nášho okolia sa neolitické nálezy doposiaľ nenašli. Ak ale uvažujeme, že medzi Zalužicami a Zbudzou je vzdušnou čiarou 8 km a medzi Slavkovcami a Zalužicami až 16 km, je veľmi pravdepodobné, že skôr alebo neskôr, možno pri výstavbe diaľnice dôjde k objavom aj v našej blízkosti. Nájsť neolitické osídlenie však nie je ani náhodou jednoduché. V Zalužiciach došlo k objavu náhodou. Počas väčšiny roka sú neolitické nálezy pod vodnou hladinou. Ak by nebola vybudovaná vodná nádrž nikto by ich nikdy nenašiel. Podobne to bolo aj v Slavkovciach, kde boli objekty nájdene vo výkope ryhy pre nové plynové potrubie, v hĺbke približne 1,5 m.

Každopádne roľnícke obyvateľstvo trvalo zmenilo ráz nášho regiónu, ktorý zostal poľnohospodársky už viac ako 7000 rokov. A to je tradícia, ktorú by sme si mali vážiť.